Marec sme u nás v Relevante strávili, okrem bežných povinností, aj prípravami na minikonferenciu Pomáhame, podporujeme, spájame. Jej cieľom bolo podeliť sa o skúsenosti pri osamostatňovaní sa ľudí po odchode z detských domovov a zároveň hľadať odpovede na otázky, ako podporovať zamestnanosť ľudí zo zraniteľných skupín čo najefektívnejšie. Predstavili sme aj jednotlivé kroky, ktoré musí človek po odchode z ústavnej starostlivosti zvládnuť, aby sa posunul a našiel si vhodné zamestnanie. Je to predovšetkým prekonanie vnútorných zranení a tráum z detstva, rozvíjanie pracovných, komunikačných aj sociálnych zručností, nachádzanie vnútornej motivácie k osamostatneniu, ale aj vhodných zamestnávateľov, ktorí by boli ochotní poľaviť zo svojich nárokov a mali trpezlivosť s pomalším rozbehom v zamestnaní. V neposlednom rade sú v celom tomto procese dôležité vzťahy založené na dôvere a prijatí. Preto sú ľudia, ktorí im ochotne a dobrovoľne venujú svoj čas jeho významnou súčasťou.

Keďže táto oblasť zahŕňa množstvo rozmanitej práce, odborné vstupy mali okrem nás aj kolegovia zo Strediska evanjelickej diakonie Veľký Slavkov a organizácie Rytmus – od klienta k občanovi s ktorými nás spája, okrem spoločného cieľa pomáhať ľuďom s viacerými znevýhodneniami (nízke vzdelanie, príslušnosť k marginalizovanej rómskej komunite, zdravotné problémy) osamostatniť sa, aj spoločný projekt. Svojimi hodnotnými príspevkami obohatili minikonferenciu aj odborní pracovníci organizácie Návrat a Tvoj Buddy.

Po spoločnom obede, kedy prebiehali inšpirujúce vzájomné rozhovory, bol priestor aj na panelovú diskusiu s odborníkmi zo sociálnej oblasti, ale tiež so zástupcom zamestnávateľov, ktorý zamestnáva jednu mladú ženu z Domova na polceste Hniezdo, ktorá sa aj vďaka tomu mohla minulý rok osamostatniť.

Záverečný vstup patril Stanovi Gurkovi zo Strediska evanejlickej diakonie, ktorý sa s nami podelil o osobnú skúsenosť, ako si aj po takmer tridsiatich rokoch tejto služby pomoci chudobným a opusteným ľuďom bez domova, zachovať ľudský a individuálny prístup. Je ťažké dávať lásku iba z vlastnej sily, ak nemáte odkiaľ čerpať. Pri práci s ľuďmi, ktorí vás často zraňujú, ktorým treba niekedy aj na dennej báze odpúšťať, kde nevidíte výsledok vašej služby zo dňa na deň, je ľahké vyhorieť po dvoch – troch rokoch. Stano túto silu čerpá z Božieho slova, denného utíšenia sa pred Pánom Bohom a z viery v Pána Ježiša Krista. Čo určite platí aj pre nás všetkých. Bolo to povzbudivé slovo na záver, ktoré viedlo k za mysleniu sa každého zo zúčastnených: Odkiaľ čerpám silu ja?

Na konferenciu sme pozvali sociálnych pracovníkov z Centier domova a rodiny, z organizácií so zameraním na pomoc ľuďom zo zraniteľných skupín, zástupcov mesta, kraja a iných verejných inštitúcií spojených s touto témou.
Veríme, že to bol pre všetkých zainteresovaných inšpirujúci čas.