„Ak mám úprimne povedať, nemôžem z vlastnej skúsenosti napísať, ako je to vyrastať vo svojej rodine. Aké je to približne, viem iba z toho, čo som počula od iných. No viem, že deti, ktoré vyrastajú v detskom domove túžia iba po jednom – chcú vidieť a poznať svoju rodinu. Keď človek vyrastá v detskom domove, tak si porovnáva, čo je dobré, lepšie ako keď vyrastal (aspoň tú chvíľu) doma. Ide hlavne o tie deti, ktoré nemali doma poskytnuté materiálne podmienky. Od kamarátov, aj vychovávateľov som počula, že vyrastať v detskom domove je dobré. Dieťa sa aspoň naučí čistote, poriadku, slušnému správaniu, chodiť pravidelne do školy a niečomu sa vyučí. Každý nemá takú šancu byť v detskom domove, najviac to potrebujú tí, čo sú bez strechy nad hlavou.“ Stanka

„Vyrastala som v detskom domove od malička a nemala som príležitosť vyrastať s rodičmi, lebo nemali o mňa záujem. Na druhej strane im aj veľmi ďakujem, že som nemusela vyrastať v zlých podmienkach. Raz som dostala príležitosť ísť pozrieť rodičov, ale bála som sa, ako bude vyzerať bývanie. Časom som našla odvahu a šla ich navštíviť. Keď som ich videla, cítila som sa zvláštne už len preto, že to boli pre mňa cudzí ľudia. Chcela som ísť čím skôr preč, len aby som nemusela byť v ich prítomnosti. Po pár mesiacoch sa rodičia ozvali a mali záujem zobrať ma domov, ale ja som nedokázala ísť. Neviem si prestaviť, že by som žila s rodičmi, ja fakt neviem. Som veľmi rada, že som sa v domove naučila veľa vecí, len škoda, že som nebola pripravená do života, keď už prišiel ten deň odchodu. Bála som sa, čo bude teraz so mnou a kam pôjdem. Veľmi som sa bála, lebo život nie je taký ľahký a jednoduchý, ako si to niektorí „domováci“ myslia. Je ťažké pomyslieť si, že už som na všetko sama a „staraj sa, ako chceš“. Premena bola ťažká a trvalo mi 2 roky, kým som si zvykla na to, že už nie som v domove, ale v realite. Nevedela som, čo mám robiť, ale pomaly som sa učila a učím sa, aby som sa mala v živote dobre a nemusela som dopadnúť zle. Zápasím ešte stále so životom, hoci je to ťažké, ale snažím sa.“ Janka