Je za nami v poradí už siedmy zážitkový tábor. Tento tábor nebol plánovaný, ale mohli sme ho zorganizovať aj vďaka tomu, že sme si na troch táboroch varili sami a tým ušetrili dosť financií na tento tábor. Jednak sme sa aj niečo v kuchyni naučili, ale hlavné je, že sme si „zažili“ aj to, že keď si navaríme, tak si môžeme ušetriť aj na iné veci. V našom prípade to bol pobyt vo Vikartovskom mlyne pri Liptovskej Tepličke, ktorý sa uskutočnil koncom januára.

Tento čas sme venovali téme Dobrý život, rovnakej ako na poslednom tábore.  Tentokrát sme sa ale sústredili na vzťahy, konkrétne na tlak okolia a ako sa s ním vysporiadať, ako slušne povedať nie, keď sme do niečoho tlačení, ale aj ako sa nenechať zmanipulovať nejakým „dobrým známym“.

V minulosti sme veľa hovorili o tom, ako si nájsť prácu a prečo pracovať, preto sme sa tentokrát spoločne zamýšľali nad tým, ako si už získanú prácu udržať, prípadne za akých podmienok prácu zmeniť.

Nechali sme sa inšpirovať aj filmom Loli paradička a pozreli sa na to, ako sa dá vyrovnať so zdravotným, či sociálnym hendikepom a predsudkami okolia (veľká vďaka tvorcom, z chuti sme sa pritom aj zasmiali).

Boli sme veľmi vďační aj za hostí ako bol Miki Lipták. Jeho príbeh bol veľmi obrovskou inšpiráciou, nie len duchovným rozmerom jeho života, ale aj praktickými radami ako zápasiť s vecami, s ktorými si  vlastnými silami nevieme pomôcť. Boli sme obohatení jeho svedectvom o šťastnom živote aj napriek rôznym nepriazňam osudu. Prišla nás povzbudiť aj skupina troch skvelých ľudí z Kežmarku, ktorá sa s nami podelila o rôzne životné skúsenosti, ale aj o ich hudobné nadanie. Vďaka.

Na záver sme si všetko, čo sme sa o Dobrom živote rozprávali, zosumarizovali. Popritom sme si uvedomili, že náš čas v týždni má svoje limity a preto sa musíme každý za seba pozrieť na svoj život. Zamysleli sme sa nad tým, čo nám pohlcuje náš čas a usporiadali sme si priority, pretože všetko sa stihnúť nedá. Zhodli sme sa na tom, že ak sa chceme niečomu venovať viac, v niečom musíme ubrať. Rozbalili sme si listy, ktoré sme písali sami sebe pred dvoma rokmi, aby sme sa pozreli na to, ako sme sa posunuli (presnejšie pár z nás, mnohí sa už posunuli do samostatného života – čo bolo aj cieľom).

Samozrejme nechýbal aj kopec športu, zábavy, oddychu, prezentácia našich talentov, Božie slovo a veľmi chutné jedlo.

Bola to tá správna bodka za všetkými školiacimi aktivitami, ktoré sme mohli realizovať vďaka podpore z nadácie Velux.

Video z tábora: