Na detských táboroch som nikdy za domovom nebanovala, ja som sa vcelku bavila a užívala si. Tento tábor bol o niečo iný. Myslím  že mnoho  z nás si odnieslo  niečo z aktivít, ktoré  neboli  len o súťažiach, ale ktoré  nám mali hlavne pomôcť si uvedomiť, čo je pre nás v živote dobré po odchode z domova na polceste. Určite nás to posunulo.

Bolo  užasne spoznať nových ľudí a dozvedieť sa o nich viac.  Chlapci zo Slavkova boli veľmi  zlatí – zapájali  sa do aktivít a užívali si tábor s nami,  babami, ktoré sme v Prešove v dome na polceste Hniezdo. Všetci  sme si ten tábor užili.

Všetkých, ktorí boli  na tábore spája podobný osud. Ocitli sme sa v situácii, do ktorej sme sa nedostali  vlastnou vinou. Boli sme postavení pred otázku, ako ďalej. Kam ísť, kde budeme spať, čo budeme jesť? Každý z nás ostal bez prístrešia,  či už preto, lebo sme doposiaľ žili v dysfunkčnej rodine, alebo sme odišli z detského domova. Nechceli sme klamať, kradnúť, ani podvádzať, no ulica nás prinútila prežiť v každej  situácii, najčastejšie na úkor iných, s drogami alebo bez nich. Teraz sme v Domove na pol ceste…

V tábore sme mali  aj hosťa, ktorý  bol tiež v detskom domove.  Porozprával  nám svedectvo,  ktoré  nám  pomohlo  si uvedomiť  že aj keď sa zdá, že po odchode z domova alebo náhradnej rodiny  bude všetko  tak, ako si to mnoho ľudí  predstavuje (rozprávkovo), realita  je iná a krutá. A preto nám prišiel poradiť, aby sme nespravili tu najväčšiu chybu ako  je  vzatie  si  pôžičky, hypotéky alebo míňanie  peňazí na nepotrebné veci  po odchode z domova.

Prišli  k nám aj chlapci a dievčatá dorastu z Vojňan, ktorí  nám prišli  povedať svedectvo o tom, ak uverili v Boha.

Skrátka bol to super strávený  čas, kde sme sa dozvedeli mnoho užitočných vecí a tešíme sa všetci na ďalší tábor, ktorý bude o pol roka.